až keď pochováme sladkých nocí ideu.

9. september 2017 at 16:29 | sentimentálna.
takto pred týždňom som zažila jeden z najlepších koncertov v mojom živote, nepreháňam. horkýže slíže prišli do nášho mesta a hrali na námestí zadarmo, tento fakt a to, že sa u nás čosi po x mesiacoch deje zapríčinilo, že sa tam zišlo fakt veľa ľudí, čo ma vôbec neprekvapuje. moje plány sa každou chvíľou menili, ľudia, s ktorými som tam mala ísť pôvodne nemohli a tak som na poslednú chvíľu zháňala inú spoločnosť. nakoniec sa mi to podarilo, no kamarátka bola celý deň v robote, nemala vôbec chuť predierať sa davom dvadsiatich piatich tisícok ľudí - pre mňa akosi neuveriteľné číslo -, takže sme najprv len postávali na okraji a skôr len tak pozorovali. ja som si však tento koncert chcela užiť iným spôsobom, hs mám rada už dlho a videla som ich prvýkrát, na nich sa predsa nedá len tak stáť a pozerať sa. a tak som v polke asi tretej pesničky vyrazila do davu sama. aby ste si to vedeli predstaviť.. 155 centimetrov vysoké (? nízke) dievča vyzerajúce na max štrnásť rokov, predierajúce sa morom tých ľudí, úplne samo.

"vieme, že sú tu aj malé deti, teraz im zakryte uši, táto pesnička sa nedá nazvať práve najslušnejšou" - pani za mnou mi naozaj tie uši zakryla, ja som sa obzrela so smiechom, že som pred týždňom oslavovala osemnástku, ona sa zarazila, zasmiala a ospravedlnila sa mi. nevadí.

predrala som sa až dopredu. minúta pri repráku mi stihla odpáliť uši na niekoľko ďalších, ale stála za tú fotku, ktorú si dám vyvolať. za mnou sa na mám v piči na lehátku strhlo mohutné pogo a ja som hovoriac si yolo skočila medzi tých o dve hlavy vyšších besniacich chlapov - ďalšie moje poprvé. žiadnu ujmu na zdraví na mne pogovanie nezanechalo, nenašla som si ani jednu modrinu, čo ma úprimne povediac, prekvapilo. dokonca aj moje biele tenisky zostali nepoškvrnené.

koncert sa skončil až príliš rýchlo, hoci moje hlasivky boli tomu faktu vďačné, o moc viac by nezvládli. kamarátku som našla s ťažkosťami, telefonovanie bolo aj po skončení vďaka môjmu čiastočnému nachluchnutiu a množstvu ľudstva okolo prakticky nemožné. ona medzi časom stiahla so sebou ďalších, na moje milované mojito sme šli viacerí, ako som čakala, čo mi nevadilo, v ten večer som mala náladu na ľudí viac než inokedy. po dvoch hodinách sme sa vybrali prejsť sa po nočnom meste, mojom najobľúbenejšom. síce ticho nebolo, ale tma áno a to bolo podstatné. mám to rada, dýchať chladnejší vzduch zahalená do rúška temnoty dodávajúc atmosfére anonymitu, vyhýbajúc sa príliš alkoholom opojeným indivíduám.

ľúbezný to čas.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Kurumi | Web | 9. september 2017 at 16:45 | React

pěkný článek

2 roman | 10. september 2017 at 13:11 | React

Tie spájajúce dlane sú pekné. Smutné je ale, keď sa následne rozplynú.

3 Ev. | Web | 11. september 2017 at 17:19 | React

přesně tyhle momenty miluju, škoda že jich mám v životě tak málo... je super, že sis to takhle užila :)

4 Džejní | Web | 12. september 2017 at 16:51 | React

celkom ma pobavilo, ze ti nejaka pani zakryla usi :D verim, ze koncert bol super, znie to tak, ze si si ho naozaj uzila. ja sa celkom tesim na prichadzajucu sezonu vinobrani, tak mozem aspon nejakych slovenskych interpretov zazit nazivo. minuly rok som tak bola na Martinovi Harichovi a bolo to dost super. aj ked teda urcite tam nebolo tolko ludi ako na Horkyze Slize.

5 Ariel | Web | 12. september 2017 at 23:46 | React

Ach jo, nemám ťa na bloglovine a potom zanedbávam toľko krásnych článkov..
1. aj ja som úchyl na stationery :D
2. už asi viem, odkiaľ si
3. znie to skvele, predstavila som si to a iba sa usmievala
a nakoniec všetko naj k osemnástke :)

6 Charlotte | Web | 14. september 2017 at 15:09 | React

Necítiť sa dost dobrý je asi ludská prirodzenosť , to hej , ale niektorí ľudia s tým vedia bojovať , zahrabať to do útrob svojej mysle a predstierať , že ich sa to netýka ... U mňa to prichádza na povrch príliš často a v rôznych čudesných podobách

Ochhh , pogo a horkýže slíže ... Najlepší koncert po ktorom som mala seriozne svalovicu boli pre mňa Chiki liki tua , mala som asi 15 ...
Odvtedy som ich zažila ešte veľmi veľa , ale tento si pamätám lebo bol asi prvý poriadny . Aj keď sa to nedá porovnávať s tým čo prišlo neskôr, ako akcie DNB a letné fesťáky :3
Chcem mať zas 18 , teraz už sa cítim tak staro :/ Užívaj si to , veľmi často si želám vrátiť sa na strednú a stresovať z maturity :D

7 Hrobárova Dcéra | Web | 14. september 2017 at 20:11 | React

Myslimt, že ak sa nazbiera pár ľudí, nie je problém si vytvoriť trebárs stránku či skupinu na FB či Google+
Mňa fakt nebaví zarábať NOVE a mať na oplátku nefungujúci blog.
Blogspot je trochu iná liga ale dá sa s tým zas pre zmenu krásne vyhrať a mobilná apka je pre mňa obrovský bonus.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement