čo je málo a čo moc?

4. august 2017 at 23:29 | sentimentálna.
pichá ma pri srdci. doslova. netuším, čím to je. rovnako ako netuším, prečo sa mi dnes tak neskutočne krútila hlava. ani po fľaši vína stiahnutej mnou samou som nebola v takom stave. zvláštne. konečne som preč z domu. pár dní mimo mi snáď len prospeje. som v nízkych tatrách a túžba ocitnúť sa niekde, kde je aspoň o pár stupňov chladnejšie ovzdušie, sa mi nesplnila. momentálne sedím v izbe s otvoreným oknom v tričku a kraťasoch a najradšej by som ležala von nahá na kachličkách. ľudské uvažovanie je divné a nevďačné. celú zimu si prajeme leto a keď príde, sťažujeme sa. prečo nie sme nikdy, ale vážne nikdy, spokojní? aké ľudské.

sama som sa prechádzala okolo jazera. v plavkách. zrazu na mňa začali pokrikovať nejakí týpci, mohli mať čosi vyše dvadsiatky. ušla som od nich najrýchlejšie, ako to šlo. občas som tak veľmi túžila po pozornosti, no v tom momente som nechápala prečo. tak nepríjemne som sa necítila dávno. vošla som do lesa, konečne ma obklopilo aké-také ticho a upokojila som sa. nie som stvorená na pobyt v centre pozornosti. nikdy som nebola a nikdy ani nebudem. hoci moje sebavedomie o čosi stúplo, odpovedať na narážky cudzích chlapov trefne nie je moja šálka kávy. asi by som sa to mala naučiť, pre svoje dobro. dovtedy budem robiť presne to, čo som spravila dnes. utekať.

predvčerom som si večer zámerne spravila šálku kávy. nechcela som zaspať. potrebovala som ticho a kľud, pretože viem, že vtedy som najproduktívnejšia. a kedy inokedy sú tie dve podmienky splnené lepšie, než v noci? a tak som nespala a písala. kreslila. zdôverovala sa. baby we both know that the nights were mainly made for saying things that you can´t say tomorrow day. istým ľuďom mám chuť povedať oveľa viac vecí, ako im hovorím, len si nie som istá, či ich to zaujíma, či to chcú počuť, a tak si to nakoniec nechám pre seba. také tie vzťahy, kedy si rozumiete a celkom dobre sa poznáte, ale neviete, čo už je moc a čo si ešte môžete dovoliť povedať. preklenúť tú hranicu trápnosti a pocitu otravnosti. škoda, že v takom prípade to fakt neviem odhadnúť a trvá mi dlho, kým sa nepríjemného pocitu zbavím. škoda.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 humanerr0r | 5. august 2017 at 16:50 | React

SAME
niekedy mám pocit ako keby som bola v sne, alebo nadrogovaná a nechápem prečo sa tam cítim
neznášam takých ľudí
vždy im chcem niečo povedať a nikdy neviem čo a aj keď by som to vedela tak by som nemala odvahu a tak sa akurát vždy cítim zle
mám z takých ľudí strach
a tiež mám okolo seba takých ľudí, z ktorých mám pocit, že sme úplne soulmates ale nedokážem sa s nimi dostať cez určitú hranicu a tak som v ich prítomnosti vždy len trápna, lebo sa snažím na nich zapôsobiť (lenže to nie je nikdy dobrý nápad)
podľa mna by si to ale minimálne mohla skúsiť. aspoň uvidíš na čom si.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement